Exponáty, ktoré tu predstavujeme patria do jednej z prvých kolekcií Tatranského múzea venovanej Tytusom Chalubinskim. Na fotografiách priamo vedľa exponátov môžete vidieť štítky rôzneho druhu. Medzi týmito exponátmi sa nachádzajú aj jednotlivé vzorky pozbierané mimo Tatier. Medzi tie môžeme zaradiť exponáty získané na Babej hore alebo v Beskydách.
Popisné lístky ručne napísané na čistom kúsku papiera sú urobené Antonom Slosarskim (1843-1897), ktorý bol jedným zo zakladateľov Spolku Tatranského múzea a tiež Tatranského múzea v roku 1888. Počas pobytov v Zakopanom veľa času venoval usporadúvaniu a katalogizovaniu zbierok múzea. Práve on prepísal poznámky Tytusa Chalubinského nazvané „Geognostický súpis” v zošite, ktorý sa stal prvým katalógom múzea. Vypracoval tiež prvé štítky ku vzorkám (pozri nižšie), ktoré obsahujú o každom exponáte informácie presne prepísané z geognostického súpisu.
Pri časti vzoriek sa dodnes zachovali obdĺžnikové lístky s modrým rámčekom a s číslicami. Číslice sa zhodujú s číslami v geognostickom súpise a vlastnoručne ich napísal Tytus Chalubinski.
Výnimočne sa pri niektorých vzorkách zachovali originálne štítky vlastnoručne vypísané samotným zberateľom.
Štítky (približne z roku 1890) urobené Jozefom Morozewiczom – geológom, ktorý dodával Tatranskému múzeu vzorky hornín a pripravil v ňom prvú geologickú expozíciu. V roku 1922 Spolok Tatranského múzea ho menoval za svojho čestného člena. Prvé štítky obsahujúce podrobný popis miesta výskytu boli urobené v roku 1889. Opravy sú zavedené pravdepodobne samotným Morozewiczom, ktorý v roku 1890 vypracoval skrátené štítky na inom tlačive.
Pri časti exponátov sa tiež vyskytujú typické štítky s tvrdého papiera s červeným lemovaním, ktoré urobil Mieczyslaw Limanowski pre potreby IX. Medzinárodného geologického kongresu, ktorý sa v roku 1903 konal vo Viedni.
Pri vybraných exponátoch sú aj navštívenky Bronislawa Znatowicza spolu s informáciou o čísle analýzy, ktorej bola podrobená vzorka. Znatowicz bol chemik a známy popularizátor prírodných vied, známy Tytusa Chalubinského, člen redakčnej rady časopisu „Wszechswiat“. Viedol samostatné chemické laboratórium a zaoberal sa skúmaním zloženia vody z rieky Visly, tatranských hornín a pôd a okrem toho aj fosforescenciou, elektrolýzou organických zlúčenín, redukciou a nitráciou aromatických látok alebo oddeľovaním farbív z uhoľného dechtu.
Často sa zabúda na to, že okrem herbára machov Tytus Chalubinski odovzdal Tatranskému múzeu aj herbár cievnatých rastlín. Táto zbierka sa skladá z 416 listov herbára, ktoré obsahujú rastliny pozbierané v Tatrách. V tejto časti si budete môcť prezrieť špeciálne snímky tejto zbierky. Doplnením tejto stránky je fragment archívneho katalógu.
Machy – najväčšia botanická záľuba Tytusa Chalubiňského
Vďaka virtuálnej výstave je možné prvý krát predstaviť a ukázať obrázky ukryté v mikroskopických preparátoch vlastnoručne urobených Tytusom Chalubinským, súbor ktorých spolu s herbárom machov, cievnatých rastlín a geologických vzoriek tvorili jednu z prvých zbierok Tatranského múzea.
Na každej fotografii je výrazne označená mierka a na zvláštnej fotografii je tiež zdokumentovaný popis nachádzajúci sa na podložnom sklíčku. Mikroskopové preparáty machov (B/20/MT) sa dochovali vo výbornom stave. Uložené sú v šiestich knihách. Krabičky s číslami od 1 do 5 z čierneho kartónu s rozmerom 19,5 x 20,0 x 6,5 cm obsahujú každá 100 priečinkov a sú vystlané papierom a zamatom. Na obale je zlatým písmom vytlačené: „MUSCI TATRENSES preparata“. Kniha č. 6 s rozmerom 18,0 x 26,5 x 6,5 cm obalená do hnedo-béžového plátna má na obale zlatým písmom vytlačené: „Microscopische Präparate“. Každý preparát je označený rukou Tytusa Chalubinského. Okrem toho na každej etikete je ceruzkou napísané inventárne číslo múzea (napr. 3459).
Prvý krát mikroskopové preparáty prehliadol v roku 1911 pán Rottert (pravdepodobne Wladyslaw Karol Rothert). Ako vyplýva zo záznamu vtedy vypracovaného vtedajším kustódom múzea Walentom Staszelom, expert vysoko ohodnotil stav dochovania exponátov.
načítam...
